Sviatosť pomazania chorých

Teologické východisko

Pán Ježiš za svojho života na zemi mal veľkú starostlivosť o chorých a trpiacich. Vyjadrením tejto starostlivosti je aj sviatosť, ktorú pre nich zanechal. Sprostredkúva posilu a uľahčenie v utrpení, neraz i uzdravenie, mnohokrát až zázračné. Okrem toho je jedným z prostriedkov odpustenia hriechov.

Sviatosť historicky

Už v evanjeliu čítame o tom, že apoštoli mnohých chorých mazali olejom - Mk 6,12; podobne v Jakubovom liste sa spomína smernica, aby si chorí zavolali starších t.j. kňazov - ktorí sa nad nimi majú modliť a pomazať ho olejom - Jk 5,14. V minulých storočiach sa sviatosť chápala skôr ako príprava človeka na smrť, odtiaľ názov „posledné pomazanie“. Dnes sa vraciame k jej pôvodnému významu - posila v chorobe a utrpení. Preto sa odporúča prijímať ju aj mimo nebezpečenstva smrti, a to aj viac krát za života.

Sviatosť prakticky

Matéria a forma sviatosti - Matéria: Olivový olej, posvätený biskupom na zelený štvrtok. Ak ho niet, kňaz môže priamo pri vysluhovaní posvätiť  ľubovoľný rastlinný olej. Forma: Kňaz maže čelo a hovorí: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha svätého“. Potom pomaže ruky a hovorí: „A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní“.

Vysluhovateľ pomazania chorých

Každý a len kňaz, alebo biskup.

Prijímateľ pomazania chorých

Veriaci, ktorí sú v štádiu užívania rozumu a v dôsledku staroby, alebo choroby sa ocitajú v nebezpečenstve. Udeliť ju možno aj tým chorým, ktorí si ju v dôsledku choroby nemôžu žiadať, hoci, keby boli pri zmysloch, žiadali by si ju (napr. praktizujúci katolík po autohavárii v kóme). Neudeľuje sa tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavnom ťažkom hriechu.