Sviatosť oltárna

Teologické východisko

Táto sviatosť je azda Kráľovnou všetkých sviatostí. V nej sa utvára najdokonalejšia forma spoločenstva s Bohom - Otcom. Je nerozlučne spojená s obetou svätej omše. Nejedná sa tu pritom o nejakú pochybnú obetu, ale o sprítomnenie obety samotného Ježiša Krista, ktorá sa spečatila na kríži. Sv. omša teda funguje asi ako časovo-priestorový tunel, ktorý nás dopravuje priamo k Ježišovmu krížu a, ak sme disponovaný, spája nás s Jeho obeťou. Je zároveň i „časom a miestom“ stretnutia celej Cirkvi všetkých čias a národov pod Kristovým krížom. Táto jednota sa potom dokonale završuje v spoločenstve Pánovej večere - vo svätom prijímaní, kde prijímanie fyzicky reálne Kristovo telo a teda samotného Krista a nadobúdame tak bytostnú jednotu s Ním a v ňom so všetkými, ktorí sa na nej zúčastňujú - teda s celou Cirkvou. Preto sa táto sviatosť označuje aj za sviatosť jednoty Cirkvi - 1 Kor 10,17.  

Sviatosť Eucharistie historicky

Túto sviatosť založil priamo Ježiš Kristus pri poslednej večeri a nariadil ju apoštolom konať na Jeho pamiatku (porov. Mt 26,26; Jn 6,51; Mk 14,22 - 24). A apoštoli aj ich nástupcovia ju tak aj konali - Sk 2,24.46; 20,7;

Sviatosť Eucharistia prakticky

Matéria a forma - Matéria: Pšeničný chlieb, v západnej Cirkvi nekvasený. Čisté, prírodné viničné víno, bez akýchkoľvek prísad. Forma: Slová premenenia; „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás“, „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“

Transsubstanciácia

Teologický termín, ktorý vyjadruje, čo sa stáva s chlebom a vínom po premenení. Hoci navonok je to stále chlieb a víno, jeho podstata sa zmenila a je to už Trelo a Krv Ježiša Krista. Asi podobne, ako keď sa z dobrého človeka stane zločinec, hoci navonok stále vyzerá ako dobrák od kosti.

Vysluhovanie konsekrácie

Konsekrácia - to je premenenie. Je dovolené len v rámci kompletnej svätej omše, spolu chlieb aj víno, nie je povolené konsekrovať trebárs len chlieb, alebo len víno.

Vysluhovanie prijímania

Je možné vo sv. omši, ale aj mimo nej, napríklad pri sobáši, atď. Rovnako chorým, ktorí sa nemôžu pre chorobu zúčastniť omše, sa donáša domov. Prijímať môžeme najviac dva krát do dňa, prvý raz aj mimo omše, druhý raz ale len v rámci riadnej sv. omše, na ktorej sme zúčastnení. Pred sv. prijímaním sa zachováva tzv. „eucharistický pôst“, čiže l. hodinu pred prijímaním nejeme nič, okrem liekov a čistej vody.

Vysluhovateľ Eucharistie

Vysluhovateľ konsekrácie: Jedine platne vysvätený kňaz a biskup. Koná tak v rámci omše, ktorú môže aplikovať (= slúžiť) za kohokoľvek, živého i mŕtveho, alebo i na iný úmysel (podobne, ako sa môžeme napr. i modliť za iných, alebo za rôzne veci). Normálne pritom môže kňaz slúžiť najviac jednu omšu denne. Ak to pastoračné potreby vyžadujú, tak s povolením biskupa dve až tri, s povolením Svätej stolice maximálne štyri v nedeľu a v prikázaný sviatok.

Vysluhovateľ prijímania: Riadny: kňaz, biskup, diakon. Mimoriadny: aj iný veriaci, na to určený. Určuje sa to alebo natrvalo biskupským úradom, alebo na jednotlivý prípad samotným celebrantom omše.

Prijímateľ Eucharistie

Každý pokrstený, ktorému v tom právo nezabraňuje. Vyžaduje sa len, aby mal primerané vedomosti a aby dokázal v premenenom chlebe rozoznávať Telo Kristovo. Rovnako nesmie byť postihnutý trestom exkomunikácie a interdiktu (ako exkomunikácia, ale vzťahuje sa len na oblasť liturgie a sviatostí). Ak si je niekto vedomý ťažkého hriechu, musí sa najprv vyspovedať. Ak nemôže, musí si vzbudiť dokonalú ľútosť spolu s predsavzatím čo najprv sa vyspovedať. Každý veriaci po l. sv. prijímaní je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k sv. prijímaniu.

Forma prijímania

Z praktických dôvodov sa prijíma len pod spôsobom chleba. Nemá to za následok nijaké ochudobnenie, účinok je ten istý, ako keby sa prijímalo pod oboma spôsobmi. Ľudia, alergický na chlieb, môžu prijímať len pod spôsobom vína. Pri prijímaní vysluhovateľ ukáže hostiu a povie: Telo Kristovo. Prijímajúci vyzná vieru v túto pravdu odpoveďou: Amen. Na základe tejto viery mu potom vysluhovateľ dá sviatosť. U nás sa dáva do úst, niekde v zahraničí sa to však deje aj formou prijímania na ruku. Pri slávnostných príležitostiach Cirkev umožňuje prijímať pod oboma spôsobmi, teda Chlieb aj Víno: Dospelým krstencom pri omši ich krstu, jeho rodičom, krstným rodičom a jeho katechétom; dospelým birmovancom pri omši ich birmovania; pokrsteným v inej cirkvi pri omši ich prijatia do Cirkvi; novomanželom v ich sobášnej omši; a všetkým týmto aj pri jubileách týchto udalostí; ďalej tým, ktorým sa zveruje cirkevná služba v inauguračnej omši; pri omši v dome chorého ak sa mu vysluhuje viatikum (= sväté prijímanie „na cestu“ do večnosti, umierajúcemu.) chorému a prítomným; účastníkom duchovných cvičení v omši slúženej za nich, ak na nej sú prítomní; rodičom, príbuzným a veľkým dobrodincom na primičnej omši. Konferencia biskupov môže určiť aj iné príležitosti.